alnovia56

Vyznanie

Pokoj všetkým ľuďom zeme
lásku žehnám v šíry svet
nech vo svet letí to čo drieme
bo pravdy zdá sa v svete niet

Zhubil človek smelé ciele
láske zradu začal peť
nesejeme neorieme
bič smrti sme začali pliesť

pokoj prajem Božej zemi
čistú myseľ v šíry svet
by do sŕdc sme nenačreli
tej zloby kruté semä
bo zem naša ten modrý kvet
nesmie našou vinou mrieť.

Slovensku
(1996)

Počujete? Viete?
Koľko žiaľu, sĺz i šťastia
znie v piesni slovenskej?!
Bo, ona i búrkou je
i slncom, čo pravdu hlása,
ba hneď zasa tak bôľne stonie v dolinách
kde, slovač mozoľnaté ráno hlása …
Však, hľa!
Ona vo svet šíri drie sa,
sťa dieťa čo z lona matky vzbudené;
A hlas?
Oj, ten hlas reči slovenskej,
to žblnkot riečísk,
to Tatry šum,
to otcov činy slova
ich slávy hrom.

Tak, hor sa bratia!
je čas putá rabstva spáliť
čo tisíc liet nám obúvali
by činov dej tak umlčali …
Počujete?
To Slovensko k pravde vstalo
a že vstalo pravda je
Pred oltárom Božej slávy
Národ slobodne si zapeje …

Slovákom
(Na oživenie matičnej činnosti 1990)

Tmavé mračná nad mojím Slovenskom
hromy bijú – búrno vietor pláva v Tatry
kde pevci orla slovenského
nad Božie to, nad tie vatry
vstali k výšinám sveta velikého
by zapäli hymnus o pravde národa slovenského

Tmavé mračná nad mladým Slovenskom
Tatra stonie, ktos uhasil vatry
čo v matici vzpláli do národa môjho
i orla zlapali i kriela ustrihli
však pevcovi sudbu činom tým súdili
by hymnus zapel o pravde národa slovenského

Nehaňte moju mať
(1997)

Nikdy som nezávidel národom silu,
kultúru, ni reč!
Dnes nachádzam si v duši
prebolestného strachu terč

Bojím sa páni radní o srdca ten ohlas
Kedy ´s to vraj maďaróni …
A dnes vy? Kto pokúša sa zlomiť
slovenčinu? Tú moju mať.

Preč ruky! Preč! Od reči mi drahej!
Tak kde ste vy pevci dumky slovenskej?
Var zapomnul pán brat, na muku stovekú?
Jak reči matičnej, utkali rabstva besnú pokutu?

Ja srdcom prevravím i prosím tak:
Nehaňte slovenčinu – to moja mať!

Matici

(Dušan Zadroš

Tak krásne, divoko a milo,
v národe mojom Ti srdce bilo,
a povstalo a smelo vzlietlo do šíreho sveta,
to veľum národa, utkal cestu proroka,
Hľa, i brieždi sa i blýska sa,
Ty novým šatom odela si myseľ Slováka:
Bo, v tebe naša nádej, sláva, žitia zrenica,
mať naša – slovenská Matica.

Si svitom mysle – národa sila.
ty, čos z otroctva slovač vykúpila.
V tebe nádej, sláva rodu, žitia zrenica,
mať naša – slovenská Matica.
Pravdou činu odomykáš skutky naše čisté,
čo v tisícročnom rabstve boli tak kruto bité,
Bo v tebe nádej naša, sláva rodu, i žitia zrenica
mať naša – slovenská Matica.